,,Very Deeply disturbing, atmospheric classic, seriously scary story, a wonderful tale of suspense, strange Danube adventure, old story-that is still genuinely creepy, XXL Pack of suspense, masterpiece, literate classic…”
To sú len jedny z mnohých vysoko pozitívnych prívlastkov, ktorými ohodnotili čitatelia dielo Algernona Blackwooda ,,Vŕby“.V iných kritikách tohto diela sa dokonca uvádza, že autor oživil nehybne stojace stromy, ďalší kritici & čitatelia si s pôsobením tajomných a logicky nevysvetliteľných síl spájajú existenciu samotného boha.
Veľká Vďaka vydavateľstvu Vyšehrad, ktoré vydaním tohto diela v češtine akoby priam splatilo dlh všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o vysoko hodnotnú literatúru s nadprirodzenými motívmi. Napriek tomu, že tento výnimočný autor nevytvoril v svojich dielach tajuplné cudzie svety ako to urobil napr. H.P Lovecraft, no na druhej strane prekonal všetkých známych autorov v živých a emotívnych opisoch hrôzy a neznámych entít, pôsobiacich na nás zo všetkých strán. Pocity záhadných a nevysvetliteľných energií vôkol nás všetkých dokázal excelentne a jedinečne zaznamenať a podať veľmi zaujímavým spôsobom v svojich príbehoch. Podľa Lovecrafta su Vŕby jedinečná a zatiaľ neprekonateľná literárna kompozícia v žánri Weird Supernatural. Uveďme ako príklad ukážku Lowcraft-ovskej kritiky z knihy ,,Nadprirodzená hrôza v literatúre“ :
,,Z nekonečného prehľadu tvorby Algernona Blackwooda treba najviac oceniť Vŕby (The Willows), kde dvaja zblúdení cestovatelia s hrozivou istotou pociťujú prítomnosť bezmenných patvarov na opustenom dunajskom ostrove. Umenie i cit pre mieru v rozprávaní tu dosahujú vysoké kvality a dojem pretrvávajúcej skutočnosti je sprostredkovaný bez jediného falošného tónu. Rovnako pôsobivé, hoci menej umelecky prepracované je dielo Wendigo.”
Ak sa bežnému čitateľovi, dosiaľ neoboznámeného s tvorbou A. Blackwooda dostane do rúk táto útla knižka s rozmermi o niečo viac ako formát A5, nemôže mať absolútne žiadnu predstavu aký obrovský umelecko nadprirodzený potenciál do nej ukryl autor. Samozrejme treba podotknúť, že aj takýto druh literatúry má vo všeobecnosti obmedzený dosah, keďže si od čitateľa vyžaduje určitý stupeň predstavivosti a schopnosť odpútať sa od bežného života a každodenných starostí. Čiže jednoducho povedané ak by v tomto diele niekto čakal príbeh plný zvyčajných pocitov a udalostí, tak radšej nech po tejto knižke nesiaha. Na rovinu povedané ak si zoberieme pre porovnanie notoricky známeho, samozrejme tiež skvelého génia ,,Stephen Kinga” a ,,Algernona Blackwooda” ich štyl písania je diametrálne odlišný vo všetkých možných literárnych aspektoch. Bežne zaužívané racionálne vysvetlenie na konci príbehu sa teda vôbec netýka Vŕb. Rozuzlenie príbehu ostáva otvorené a autor necháva na čitateľovej predstavivosti, čo všetko pôsobilo na hrdinov príbehu počas ich strastiplného putovania po tajomných končinách.
Príbeh Vŕby (The Willows) bol po prvý krát publikovaný v zbierke Listener and other stories, vydaný vydavateľstvom Eveleigh Nash London v roku 1907. Aj keď poviedka ,,The Listener” zožala okamžitý úspech s Vŕbami to bolo trošku ináč. The Willows bolo označené tlačou ako niečo špeciálne.
Čo sa týka deja, vyrozpráva nám príbeh cesty dvoch kamarátov – bezmenného rozprávača a jeho priateľa, v poviedke uvedeného ako postava ,,Švéd“. Tí sa plavia na kanoe Dunajom od jeho zdroja v Čiernom Lese v Nemecku.Doplavia sa až do tajomného regiónu, blízko Bratislavy, v mieste, kde táto rieka sa delí do viacerých bočných kanálov, vytvárajúcich maličké ostrovy s vŕbami. Čoskoro zistia, že tam nie su úplne sami a vtedy sa začína ich boj o život. Ak by sme mali určiť vzhľadom na dnešnú dobu, kde sa odohrala hlavná dejová línia príbehu, tak by to zrejme bolo obtiažnejšie. Je možné, že by sa mohlo jednať o územie dnešného vodného diela Gabčíkovo, alebo aj časť chránenej krajinnej oblasti Dunajských Luhov.
Hlavné gro príbehu je pravdepodobne založené na osobnej skúsenosti autora. Mike Ashley uvádza, že v roku 1900 Blackwood naozaj zažil takúto plavbu so svojim mohutným priateľom Wilfried-om Wilsonom. Viacerí znalci Algernona Blackwooda udávajú informácie, že prevažná väčšina jeho diel je založená na základe vlastných zážitkov.
Čo sa týka štýlu písania Vŕb, nachádza sa v tomto diele minimum dialógov, prevažujú živé metaforické opisy pocitov a prírody.
Na záver možno dodať, že v minulosti boli Vŕby spomínané v rôznych bájach a povestiach, ako domov a miesto odpočinku pre bohov, ďalej spojované so ženským elementom a Lunou. Dokonca sa píše v mytológií , že sú schopné sa rozprávať s človekom. Ďalej je známy priam notorický fakt, že sú v rozprávkach spájané s rôznymi nadprirodzenými živlami, ako sú víly, rusalky, vodníci a pod. Najznámejšie literárne dielo u nás s motívom uvedeného stromu je nepochybne ,,Kytica“ od Karla Jaromíra Erbena. Je to príbeh o žene, ktorej duša v noci prebývala vo Vŕbe, zatiaľčo navonok sa javila ako mŕtva. V známom filme Harry Potter sa zase objavila fiktívna Vŕba-mlátička
Vŕba má vo všeobecnosti vysokú regeneračnú schopnosť, patrí k významným symbolom jari, plodnosti a znovuzrodenia. Možno práve preto sa stane aj synonymom znovu objavenia tohto u nás takmer zabudnutého no jedinečného a výnimočného spisovateľa.
Pavol Vojtaško