STRACH
Čo je to vlastne strach ? Ako vzniká strach ? Aká je história strachu ?
Na tieto otázky sa snaží odpovedať nasledovný text. Je nutné pochopiť tento odveký pocit, aby sme mohli jasne porozumieť tomu, načo je vlastne dobrý, ako nás ovplyvňuje, prečo a ako horor, či už ako filmový žáner alebo literárny smer priťahuje čoraz viac nadšencov. Článok je určený pre hororových fanúšikov, ale aj pre tých, ktorí zavrhujú tento druh umenia a má ambície objasniť príčiny, dôvody, prečo sa mnohí autori, režiséri, ilustrátori a iní umelci venujú tomuto žánru.
,,Ja existujem v tvojej fantázií a tvoja fantázia je časťou prírody.
To znamená, že existujem takisto v prírode.“
A.P. Čechov: Čierny Mních
História Strachu
Úzkosť a strach neboli v dejinách myslenia, až po dvadsiate storočie žiadnou veľkou témou.V starovekej literatúre sa vyskytujú výrazy ako úzkosť a strach veľmi vzácne. Bolo to najpravdepodobnejšie spôsobené faktom, že odvaha bola uznávaná za jednu z najväčších cností. V gréckom panteóne sa vyskytoval boh Phobos (odtiaľ pôvod fóbia), ktorého úlohou bolo vniknúť nepriateľom strach, a to najlepšie takým spôsobom aby utiekli už pred bitkou. Phobos bol dieťa božských rodičov Arés a Afrodité. Keď zúrivy Áres sa hnal do vojny na svojom vojnovom voze, sprevádzali ho Deimos (des), Phobos (strach-hrôza), Eris (svár) a Enyo (bohyňa vražednej vojny) Takisto aj postava Pana (odtiaľ zrejme pochádza výraz panika) je známa tým, že strašila a desila pútnikov.
Antickí filozofovia sa úzkosťou a strachom zaoberali iba okrajovo, napríklad Aristoteles či stoikovia. Ale zahliadli na strane druhej témy, ktoré sa dodnes riešia. Kvôli stručnosti uvedieme z mnohých filozofických tém – vzťah človeka k smrti a strach ako nutný vnútorný regulatív chovania sa.
Samozrejme aké by to bolo uvažovanie o strachu ak by sme nespomenuli najvýznamnejšie dielo napísané v celej histórií ľudstva. Je teda nevýslovne nutné upozorniť na Bibliu, v ktorej je skrytá hlboká psychologický skúsenosť. V Biblii sa o strachu, bázni a chvení“ hovorí často. Ľudský strach je uvažovaný úplne vážne, možno aj preto, že biblickí hrdinovia nezodpovedajú ideálom antických Grékov. Sú to ľudia svojou morálkou a odvahou skôr priemerní, ktorí sa ale vo svojich životoch stretávajú s Bohom a riešenie vzťahov k nemu do značnej miery ovplyvňuje ich životy.
Kvôli ilustrácií a prehľadu, v českom ekumenickom preklade Biblie z roku 1992 sa nasledovné výrazy vyskytujú:
bázeň – 122 krát
strach – 105 krát
hrôza – 67 krát
úzkosť – 31 krát
tieseň – 26 krát
báť sa – 212 krát
O strachu sa v tomto diele hovorí spravidla v týchto súvislostiach: následok viny, obava z prázdnoty, utrpenia a jeho nezmyselnosti, bázeň vznikajúca so stretnutia s Bohom a jeho zvrchovanosťou. (bojím sa Boha a zároveň chcem porozumieť). Mnohé typy strachu v konkrétnej situácií sú v Biblii porazené strachom z Boha – bohabojnosťou. Kto sa bojí poslednej autority, ten sa prestáva báť autorít predposledných. Priznaním si strachu a prijatím toho, že strach môže byť spojený takisto s radosťou a láskou sa dá od neprimeraného a rastúceho strachu oslobodiť.
Ikona slovenskej fantastiky, editor, teoretik, priekopník SF Ondrej Herec v svojom diele ,,Z teórie slovenskej fantastiky“ uvádza, že Knihu Jób možno pokladať za prototyp hororu, pretože obsahuje podstatné prvky hrôzy:
premena dobra na zlo
utrpenie nevinného človeka
zlyhanie etických princípov
bezmocnosť človeka vo vzťahu k svetu
nemožnosť racionálne vysvetliť zlo
očarenie zlom
Kniha Jób zároveň vyjadruje aj princíp, ktorý robí aj z najfantastickejšieho hororu tragický realizmus a odlišuje ho od všetkých ostatných žánrov: všetko sa môže zle skončiť.
,,V myšlienkach z nočných videní,keď tvrdý spánok padá na ľudí, zachvátil ma strach i chvenie,
všetky moje kosti zachveli sa strachom, vánok mi prebehol tvárou, zježili sa mi vlasy na tele…“
Kniha Jóbová 3-5, Prvá reč Elífazova (Elífaz Témansky)
Etymologické úvahy
Výraz ,,úzkosť“ znamenal úžinu, priepasť, ale aj skľúčenosť, tieseň a ťažkosť. Latinsky sa povie úzkosť angor a tento výraz má veľmi blízko k angustus – tesný, úzky. Tu si môžeme všimnúť blízkosť´t k nemeckému Angst a anglickému anxiety, kde zároveň znamená túžbu. Grécky sa tento výraz vyjadruje slovom thlipsis. Hebrejsky sa úzkosť povie cará a pričom toto slovo znamená navyše aj úžinu, biedu a súženie.
Vidíme, že jazyky nás upozorňujú na základnú charakteristiku úzkosti (aj túžby), ktorou je stiesnenosť. Úzkosť znamená aj súženie a ťažkosť.
Strach na rozdiel od úzkosti, znamená obavu z niečoho konkrétneho, čo môže vzbudzovať úctu či rešpekt.
Výraz ,,strachovanie“ bolo používané vo význame obáv o niečo alebo z niečoho. Slovo ,,Báť sa“ ma blízkosť k staroiránskemu bháyate čo znamená báť sa. Veľmi starý je aj výraz ,,strašiak“, ukrajinsky ,,strachopud“, teda strach budiaci. Latinčina má pre strach výrazy timor, metus, terror, ktoré sú narozdiel od úzkosti používané v súvislosti s objektom. Grécky sa vyjadrí slovom fobos, nemecky Furcht, anglicky fear, súčasne však znamená i rešpekt, úctu. Nemecké Ehrfurcht znamená hlbokú, zbožnú úctu.
Strach sa hebrejsky povie pachad alebo jir´a. Obzvlášť častejši výraz jir´a má dvojznačný význam, vyjadruje nielen obavu s negatívnym nábojom, ale takisto pozitívne vnímanú zbožnú úctu.
Vymedzenie pojmov úzkosť a strach
Úzkosť a strach radíme medzi emócie, teda psychické stavy a deje, ktoré neustále sprevádzajú náš duševný život. Medzi úzkosťou a strachom nie je presná hranica a pomenovanie týchto psychických stavov a dejov je záležitosťou konvencie prípadne jazykového citu. V hovorovej reči máme pre nich k dispozícií celú radu výrazov, ktorými zachytávame ich kvalitu a kvantitu. (napr. obozretnosť, neistota, obava, tieseň, preľaknutie, hrôza, des, panika…)
Strach je averzivnou reakciou na určitú poznanú (konkrétnu) skutočnosť, ktorá v jedincovi vyvoláva pocit ohrozenia. Má signálnu a ochrannú funkciu. Strach môže byť racionálny (druhými pochopiteľný, prirodzený) a iracionálny (pre druhých nepochopiteľný, neprimeraný)
Úzkosť je nepríjemný citový stav a na rozdiel od strachu si neuvedomujme jeho bezprostredný príčinu, teda určitú skutočnosť, ktorá ju vyvoláva.
Úzkosť a strach sa prejavujú v rovine:
psychickej (pocitom ohrozenia a tiesne, závratmi, nabudenosťou a nekľudom a pod.)
mimickej (rozšírením zreničiek, vyvalením očí, hipomimiou, otvorením úst a pod.)
somatickej (tachykardiou, svalovým napätím, chvením, nauzeou, zblednutím, pocitom sucha v ústach a pod.)
správaním (najčastejšie stuhnutím, obrannou reakciou, útekom…)
výkonu – znížením výkonu
Úzkosť a strach sú prastaré emócie, ktorých pôvodným účelom je chrániť jedinca pred poškodením a vôbec pred komplexným ohrozením. Tieto pocity do našeho života jednoducho patria a ich význam je pozitívny, pokiaľ sú normálne, zvládnuteľné a zrozumiteľné. Iná situácia nastáva, pokiaľ sa vymknú spod ovládania jedinca a v svojej intenzite a kvalite sa stanú nezvládnuteľným utrpením, či dokonca zdravotným problémom.
Text a Foto: Pavol Vojtaško ml.
Zdroje:
prof.PhDr. Jan Vymětal a kol. – Speciální psychoterapie (Úzkost a strach) rok 2000
Paul Kielholz – Angst (1967 Hans Huber Bern)
prof. Vladimír Vondráček a František Holub – Fantastické a magické z hlediska psychiatrie 1968
Biblia – Písmo sväté Starej a Novej zmluvy (vydala slov. Evanjelická cirkev A.V 1990)
Ondrej Herec – Z teórie modernej fantastiky 2008